o normálnej depresii

Autor: Michal Ondruš | 10.2.2005 o 20:50 | Karma článku: 2,26 | Prečítané:  1085x

Poznáte ten hnusný pocit vlastnej bezmocnosti, keď máte pocit, že vás Svet prevalcuje. Môžem Vás ubezpečiť, že nieste jediný.

Ako sa tak na tento svet pozerám, tak ju ma skoro každý. Je síce pravda, že sa snažíme normálne fungovať, cynicky sa tomu nazýva ŽIŤ. Ale priznajme si to, vieme čo to je. Zažili sme ju, alebo dokonca ju mame. Neviem, ale mame nejako v obľube ju maskovať a zatĺkať ju. Ženy to majú jednoduchšie. Kruhy pod ocami sa zamaľujú, pretrú sa púdrom, nahodí sa falošná masku číslo päť a hor sa do sveta. Mužské pokolenie sa však nemaľuje, teda aspoň väčšina A tak idú so zo svoju kožou na trh. Nevnímal by som to však tragicky. Depresia je vec hrozne zaujímavá. Nejde mi však do hlavy jedna základná vec. Prečo sa snažíme pred druhými vypadať najlepšie, dokonalo, s tými najlepšími vlastnosťami. Hanbíme sa snáď? Navrhujem. Priznajme sa pred sebou. Priznajme si všetko čo sa nám nepodarilo, že sa dookola klameme a tak sa snažíme nejako fungovať a prežiť ten svoj život. Povedzme si úprimne, čo sme v živote dokázali. Čo po nás zostane? Skúsme aspoň na päť minút denne odhodiť faloš. Netvrdím, že to platí pre všetkých. Tvrdím iba jediné, aby sme sa netvárili, že sa nič nedeje.. Priznajme si, ako žijeme. A kto nechce tak nemusí. Ja som priznal. A je mi lepšie. Si na rade...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Bratislavu čaká tretí protikorupčný pochod

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?